Lenka Poláčková: „V Antarktíde je taký malý Disneyland“

Lenka Poláčková má za sebou polovicu Koruny Zeme. Pred druhou častou sa exkluzívne podelila o pocity a zážitky z úspešného výstupu na africké Kilimandžáro, antarktický Vinson Massif a juhoamerickú Aconcaguu. Spísali sme vám malý kúsok rozhovoru. Ďalšie zaujímavosti si máš možnosť pozrieť a vypočuť na našom YouTube.

Mount Everest sa považuje za „čerešničku na torte“ Koruny Zeme, no ty si s ním netradične začala. Až ako druhé sa na radu dostalo Kilimandžáro. Zvládol by ho každý zdatnejší turista?

Nepovedala by som, že je úplne pre každého zdatnejšieho turistu, ale do veľkej miery súhlasím. Dôležité sú v tomto smere podmienky. Miestni to tam majú neskutočne dobre podchytené, takže niekto, kto nikdy v živote nebol vyššie a bojí sa, že by to mohlo byť extrémne nekomfortné, tak tam sa vyhne tomu, že by mal niekam vysoko nosiť stan a podobne. Pre nás bola skôr komplikácia v úvodzovkách, že sme si výstup chceli urobiť po svojom, ale kvôli pravidlám to nie je možné.

Ďalší plán bola Antarktída. Pamätáme si, že pred celou expedíciou si povedala, že na ňu sa najviac tešíš. Čo bolo pri výstupe na Vinson Massif najťažšie a najzaujímavejšie?

Veľmi zvláštne bolo, že celý deň tam nezapadne Slnko. Mám skúsenosť s polárnou nocou, ale doteraz som nemala s polárnym dňom. Bola to aj výhoda, pretože môžeš fungovať cez deň aj cez noc. Na Antarktíde je niekoľko miest, kam sa môžeš dostať a najčastejšie sa letí na Union Glacier, čo je taký malý Disneyland. Pristáva sa tam na ľade a už to je zážitok.

Poďme však k samotnému výstupu a zlyžovaniu.

Je len zopár ľudí, ktorí mali šťastie zlyžovať Winson. Som veľmi šťastná, že patríme medzi ľudí, ktorým sa to podarilo. Podmienky totiž boli skvelé, mali sme neuveriteľné bezvetrie. Lyžovanie s podobným sklonom sme si otestovali už v základnom tábore, no na mieste mi to prišlo hrozne ťažké, že ten terén je ľadový. S našim sprievodcom sme sa však predsa len dohodli, že to skúsime zlyžovať.

Nasledovala Južná Amerika s jej najvyšším vrchom Aconcaguou…

Po Antarktíde sme mali menej síl. Aconcagua je typ kopca, aký sme už zažili veľakrát. Nebolo to však, že úplne nič nové, ale taký klasický výstup. Treba si však uvedomiť, že stále je to kopec, ktorý má skoro 7 000 metrov a tú výšku je tam cítiť. Ja som si tam zároveň neuvážene dala tuniakový chleba a to v takej nadmorskej výške nebol dobrý nápad. Prišlo mi tak strašne zle, že som si myslela, že budeme musieť zostúpiť a pokúsiť sa vyjsť hore ešte raz. Nakoniec sa to podarilo, ale výstup sme zadarmo rozhodne nemali.

Na Aconcaguu si vyšla ešte raz s historicky najrýchlejším ženským časom. Ako sa to zrodilo?

Mala som silné nohy z nosenia ťažkých batohov, celá expedícia aj aklimatizácia prakticky trvala mesiac, chodila som tam behať, cítila som sa naozaj fantasticky, a aj keď som stále váhala, tak som si povedala, že to skúsim. Bolo by mi ľúto, keby som do toho nešla. Dokopy sa mi výstup a zostup podaril za 8 hodín a 17 minút.

Okrem Koruny Zeme robíš aj Korunu NAŠEJ Zeme spolu s fanúšikmi a s ľuďmi, ktorí majú radi aktívny pohyb. Čo to pre teba znamená, keď vidíš tie hordy nadšených ľudí?

Som neskutočne vďačná, že máme s Fondom pre budúcnosť športu aj tento podprojekt. Vždy sa pri výstupe na najvyšší vrch kraja rozdelíme na bežeckú skupinku a turistickú. Každý ide svojim tempom, porozprávame sa a stretneme strašne milých ľudí. Pre mňa je vždy veľkým darom, že tí ľudia sú za mnou ochotní niekam prísť. Nesmierne si to vážim aj keď to pri tej mase možno nie vždy stihnem dať najavo.

Cez Fond pre budúcnosť športu zároveň podporuješ aj ďalších talentovaných športovcov. Spomeň nám niektoré z projektov, ktoré si podporila.

Absolútne ma fascinovala Soňa Rebrová, ktorá sa chystá preplávať jazero Lochness, kdežto ja v studenej vode nevydržím ani v bazéne. Potom chalani z Humenného sa chystajú prejsť Grónsko. Na Panskej Javorine som si zase vybrala chalana, čo robí vodné formule. Ja som ani netušila, čo to je, ale videla som jeho nadšenie. Je super, že nejaké projekty môžu byť živé aj vďaka podpore Fondu.

Najbližšie sa chystáš do Oceánie na Puncak Jaya a Kościuszkov vrch. Priblíž nám tieto expedície viac.

Čaká nás podľa mňa niečo, čo sme ešte nezažili. Verím, že komplikácií bude čo najmenej. To, čo som počula najmä o Puncaku, aká je tam situácia, napríklad pauza v občianskej vojne, tak je isté, že to bude asi divočina. Opäť sa azda spoja všetky sily a dobre to dopadne. Budem vám posielať správy. Čo nebude u nás, tak bude určite na Instagrame Fondu pre budúcnosť športu. Budete pri tom vlastne v skutočnom čase ako keby ste tam boli spolu s nami