„Nevedeli sme, či máme kričať, plakať alebo sa smiať,“ kapitánka majsteriek Európy U17

Na šampionát sa prebili cez kvalifikáciu a následne zaskočili celú Európu! Naše nepoddajné hráčky do 17 rokov vybojovali prvú medailu v hádzanej na veľkom turnaji v dejinách samostatnosti. Žiaden z našich výberov sa nedostal ani medzi štvoricu najlepších. O výnimočnom úspechu sme sa porozprávali s kapitánkou Barborou Karkušovou.

Aké máš s odstupom času pocity z historicky prvej medaily v hádzanej pre Slovensko?

Pocity sú stále neopísateľné. Veľmi to prežívame. Stále si myslím, že si dostatočne neuvedomujeme, že sme majsterky Európy.

Od akého momentu v zápase si verila, že to dokážete?

Povedala by som, že ten moment nastal, keď už sme začali zväčšovať náskok. Dostali sme sa do vedenia o tri, či štyri body a nevedeli ho už sťahovať. Vtedy som si hovorila, že to musíme vyhrať. Tak sa aj stalo.

Poďme k prvým pocitom po záverečnom hvizde. Čo ti prebiehalo hlavou?

Úprimne sme ja ani baby nevedeli ako oslavovať. Mali sme veľa emócii a nevedeli sme, či máme kričať, plakať, smiať sa, pretože je to doteraz niečo neopísateľné.

Oslavy teda boli určite zaujímavé. Slávili ste dlho do noci?

Prvé oslavy začali hneď na palubovke. Tancovali sme, spievali sme, na plné „pecky“ sme kričali a fotili sa. Táto časť oslavy bola s fanúšikmi a hlavne s rodičmi a sme za to rady. Oslavovali sme, samozrejme, bez alkoholu (smiech) do dobrej hodiny.

Ako hodnotíš kolektív? Práve tímová práca sa postarala o celkový úspech?

Podľa mňa sme fakt dobrá partia. Hlavne sme sa viac zblížili. Keď si porovnám kolektív z obdobia, keď sme sa prvýkrát stretli a teraz, tak je to fakt niečo neopísateľné. Sme super kolektív, ktorý drží spolu, keď je treba.

Mali ste nejaký predzápasový rituál?

Mali sme. Ani neviem, či to môžem povedať, ale asi hej (úsmev). Vždy po zápase, keď sme šli do šatne, tak nám tréner povedal vtip. Raz nám ho však povedal pred rozcvičkou. A to bol práve ten jediný zápas, čo sme prehrali. Odvtedy nám vtipy rozpráva výlučne po zápase.

S víťazstvom na ME prichádza aj miestenka na MS. Máte už teraz nejaké očakávania?

Tešíme sa, že sme sa hlavne kvalifikovali. Je to ešte dlhá-dlhá doba. Budeme sa však na MS poctivo pripravovať, aby sme obhájili, že sme sa majsterkami Európy nestali len tak. Rovnako chceme ukázať, že sme silný kolektív a dokážeme opäť uspieť.

Aké sú tvoje plány po takom úspechu?

Moje najbližšie plány by bolo pokračovať v mojom klube HC Tatran Stupava, kde som vyrastala, do maturity. Potom po maturite sa chystám do zahraničia na vysokú školu a verím, že tam budem môcť aj hrať. Uvidíme, že čo bude.

Čo by si odkázala nasledovníkom? Prečo by mali začať hrať hádzanú?

Povedala by som im, nech idú hrať napríklad kvôli kolektívu. Ja som začala hrať pred 13 rokmi. Ani raz som neodišla z tréningu s plačom, že už nechcem hrať.