Eliška Mintálová: Vedela som, že jedine takto môžem uspieť

Len 24-ročná kajakárka v septembri doslova žiarila vo vodnom slalome. Niké športovkyňa mesiaca vyhrala preteky Svetového pohára, z MS brala striebro a kvalifikovala sa na olympiádu. Okrem iného nám porozprávala koho podporí sumou 5 000 € skrz Fond pre budúcnosť športu, o jej začiatkoch, či jej úspechoch.

Gratulujeme vám k titulu Niké športovkyňa mesiaca. Čo pre vás znamená?

Ďakujem! Som veľmi rada za to, čo som v septembri dosiahla: zlato v pretekoch Svetového pohára, striebro z MS a k tomu miestenka na olympiádu. Titul Niké športovkyňa mesiaca beriem ako ocenenie navyše za všetko, čo sa mi podarilo. Vážim si ho.

Vďaka nemu máte možnosť oceniť športový subjekt sumou 5 000 €.

Chcela by som podporiť KTK Liptovský Mikuláš. Pôsobím v ňom a vďaka tomuto klubu som sa dostala na úroveň, na ktorej sa nachádzam. Chcela by som sa takto spätne odvďačiť a pomôcť mojim nasledovníkom.

Vráťme sa k parádnemu septembru. Premiérovo ste v ňom vyhrali preteky Svetového pohára v Seu d´Urgell.

Je to niečo neskutočné. Už počas zimnej, či letnej prípravy bol na mňa vyvíjaný tlak v súvislosti s olympiádou a kvalifikáciou na ňu. Cítila som však, že som sa dobre pripravila. Nakoniec som porazila najväčšiu konkurenciu a o to je tento úspech krajší.

Napriek dvom trestným sekundám ste zase získali striebro z MS v londýnskom Lee Valley.

„Aj túto medailu považujem za fantastický úspech. Jazdilo sa mi veľmi dobre. Po Seu som vedela, že mám výkonnosť na dobrý výsledok a navyše boli odo mňa aj väčšie očakávania. Tlak som ustála aj napriek tomu, že som mala dotyk na tretej bránke. Vo zvyšnej časti trate som sa zlepšovala až som za sebou nechala takmer všetky pretekárky. Boli to krásne emócie. Získala som medailu hneď z prvého finále na MS a do toho som si zaistila olympiádu. Je to najväčší úspech v mojej doterajšej kariére.

Zdolala vás iba Jessica Foxová. Trúfate si vrátiť jej „úder“ na olympiáde?

Okrem spomínaného finále som ju viackrát dokázala zdolať v kvalifikácii alebo v semifinále. Viem, že na ňu mám časovo, ale nechcem sa sústrediť vyslovene na Jessicu. Nedávam si konkrétne ciele, ale chcem podať čo najlepší výkon a v cieli uvidím na aké miesto to vyjde.

Čo si viac vážite? Zlato zo Svetového pohára alebo striebro z MS?

Zlato je vždy zlato, ale zase MS sú vyššie postavené. Všetci pretekári ladia formu na MS, preto sa očakáva väčšia konkurencia. Som hrdá, že som sa dokázala presadiť medzi špičkovými pretekármi. Vážim si však každú jednu medailu, ktorú som získala.

V záverečných pretekoch svetového pohára vám ušlo finále kvôli nešťastnej „päťdesiatke“. Veríme však, že vám to výbornú sezónu nepokazilo.

Už po Londýne, teda po majstrovstvách sveta som pociťovala únavu. Do Paríža som tak na posledné preteky v sezóne išla najmä preto, aby som si túto olympijskú trať natrénovala. Napriek tomu moje pôsobenie v Paríži nebolo zlé. Jazdilo sa mi dobre a keby nebolo 50-sekundovej penalizácie, tak by som vo finále opäť mala šancu na dobrý výsledok.

Tešili ste sa na oddych po sezóne niekedy viac ako teraz? Predsa len vás potrápila choroba, či vám zhorelo auto…

Určite áno, na oddych budem mať 3 týždne. Veľmi sa na to teším, pretože už pociťujem veľkú únavu. Počas voľna chcem pozrieť rodinu, naposledy som sa s ňou videla v júni a chcem ísť aspoň na kratšiu dovolenku. Určite však potrebujem vypnúť. Najbližšie takú možnosť budem mať až po Paríži.

Vráťme sa však k Fondu pre budúcnosť športu, ktorý je prioritne o podpore talentovanej mládeže. Aký je váš príbeh od útleho detstva?

Začala som až v 11-tich rokoch a jednalo sa v podstate o náhodu. Na základnej škole viaceré dievčatá športovali a otec jednej z nich bol vodnoslalomárskym trénerom. Jedného dňa ma zobrali na lodenicu, kde mi dali jednu starú loď a hneď ma to chytilo. Začala som neskoro, v mnohom som dlho zaostávala za svojimi rovesníčkami, azda všetky už boli reprezentantky, ale aj napriek tomu som prešla do Liptovského Mikuláša do KTK klubu, kde pôsobím doteraz. Veľmi ma to bavilo, chcela som sa v tomto športe presadiť a vedela som, že jedine takto môžem uspieť.

Zaostávanie ma v podstate motivovalo, tvrdo som trénovala a v osemnástich som sa dostala do juniorskej aj seniorskej reprezentácie. Ako juniorka som na MS získala striebro a v seniorskej kategórii som získala cenné skúsenosti. Ďalším mojim cieľom bola Dukla, ktorá je aj môj zamestnávateľ. V nej som sa zamerala na Tokio 2020 napriek tomu, že som si bola vedomá veľkej konkurencie v podobe Dukátovej, či Kaliskej. Vodný slalom je najkrajší šport na svete. Už som na vysokej škole v Bratislave, ale stále pôsobím v KTK Liptovský Mikuláš.

Čo by ste odkázali mladým športovcom ako úspešná kajakárka?

Hlavne, aby vytrvali v tom, čo si zaumienili. Skôr, či neskôr sa výsledok dopraví. Môže to byť v šestnástich a pokojne až v dvadsiatich piatich rokoch. Hlavné je ísť si za svojim snom.

Sledovali ste Fond pre budúcnosť športu aj predtým ako ste sa stali Niké športovkyňou mesiaca?

Áno a veľmi sa mi páči. Na Slovensku nie sú zabezpečené dostatočné finančné prostriedky na športovanie. Ak dieťa nie je z bohatšej rodiny, tak je náročne všetko preplácať. Fond pre budúcnosť športu je v tomto smere dobrá cesta. Aj vďaka nemu môžu ísť deti za svojim snom.