Jozef Lopušan: Pohybové nadanie sme u Nely videli od útleho veku
Fond pre budúcnosť športu podporil talentovanú hokejistku Nelu Lopušanovú grantom v hodnote 5 000 €. Rozhovor s ňou sme vám priniesli naposledy, no porozprávali sme sa aj s jej otcom Jozefom. Ako prežíva úspechy len 14-ročnej dcérky, sú aj s manželkou pripravení na odchod Nely do Ameriky a aké boli vlastne jej začiatky?
Čo vám prebehlo hlavou, keď ste sa dozvedeli, že Nela získa grant z Fondu pre budúcnosť športu?
Boli sme veľmi radi. Stále sme dúfali, že sa nám podarí uspieť, pretože potrebujeme nové a nové veci. Časť financií použijeme na výstroj na budúcu sezónu a potom sa veľa bude odvíjať od budúcej sezóny. Ak sa dostane do Ameriky a napríklad v škole jej zabezpečia výstroj, tak pôjdu peniaze napríklad aj do regenerácie.
Kedy ste si uvedomili, že sa u vás doma rodí hviezdička?
Hneď ako sa Nela začala hýbať a mala prvý kontakt so športom, tak sme videli jej pohybové nadanie. Neskôr sme s ňou začali chodiť na ľad a ostatní tréneri, ktorí sa tomu rozumeli, tiež hovorili, že má talent. Vtedy už bolo jasné, že ju v milovanom hokeji musíme podporovať.
Ako ste vnímali obrovský záujem médií, ktorý prišiel zo dňa na deň?
Bolo to pekné, niečo nádherné, to sa ani nedá opísať, no museli sme si na to celé zvyknúť.
Nela vhadzovala v domácej Niké Aréne úvodné buly a prítomní Žilinčania, vaši rodáci, zrazu skandovali meno vašej dcéry. Čo ste pritom prežívali?
Mal som zimomriavky. Sú to veľmi pekné pocity.
Aká vlastne je Nela Lopušanová?
„V rámci možností dobrá, ale vie byť aj tvrdohlavá. Vie však čo chce a ide si za svojím snom. Je dobré mať pevnú vôľu. Stále je to však naša Nela, nebadať, že by ju úspechy zmenili.“
Obetovať ste sa však museli aj vy…
Áno, občas to bolo skutočne náročné. Máme dve deti a obe sme dali na hokej. Na tréningy sme ich museli voziť ráno o šiestej a večer sme zase museli ísť po ne. To sa opakovalo každý deň a rovnako aj cez víkendy. Na ľade sme pomaly vyrastali.
Pri dvoch deťoch to musí byť náročné aj finančne.
Presne tak, ale zo začiatku klub pomohol zabezpečiť výstroj aj hokejky, ktoré zároveň v nižšom veku až tak nelámali. S vekom postupne rastú náklady, ale zatiaľ sme všetko zvládli.
Keď sa vašej dcére podarí ísť do Ameriky, tak čo by ste si priali, aby dosiahla?
Chcem, aby mala dobré podmienky na hokej, no zároveň aby popri ňom študovala. V Amerike je veľa možností, treba si len vybrať správnu cestu. Určite však chcem, aby mala školu, ak by s hokejom náhodou niečo nevyšlo.
Ako sa na jej prípadný odchod na dlhší čas pripravujete?
Keď sme mali s americkou stranou prvé rozhovory o pokračovaní jej kariéry v zámorí, tak to bolo pekné. Mojej manželke však prvej došlo a zostala smutná, že Nelku potom budeme málo vídavať. S tým sme sa museli a musíme vysporiadať, no chceme, aby šla za svojim snom, je to pre jej dobro.
