Adam Kaniak a jeho dobrodružstvo v Južnej Amerike
Lezenie v Patagónii nemá vo svete obdoby. Miestne gigantické žulové veže ponúkajú stovky smerov, ktoré doslova kričia „vylez ma“. Spravidla každá jedna cesta na hociktorý z vrcholov ponúka vysokú obtiažnosť. To v preklade znamená, že sa všetko zlaňuje, čo je dobrodružstvo samo o sebe.
Text sme pripravili v spolupráci s Adamom Kaniakom v snahe priblížiť horolezectvo laikom, ale zároveň ponechať zážitok aj pre oddaných milovníkov tohto adrenalínového športu.
Extrémne patagónske počasie
Patagónske hory „na konci sveta“ sú notoricky známe svojím extrémnym počasím, ktoré je spôsobené hlavne ich umiestnením. „Veľmi rýchlo sme sa naučili, že s patagónskymi živlami si neradno zahrávať. Treba sa dobre naučiť vyhodnocovať predpoveď a nepreceňovať okná pekného počasia. Uviaznuť v zlom počasí v stene môže mať fatálne následky. V prípade nehody vás nikto nezachráni, pretože aj keby náhodou boli letové podmienky, tak najbližší vrtuľník je 1000 kilometrov ďaleko,“ spomínal Adam Kaniak na nedávnu expedíciu.
Dva vrcholy v kapse po prvom dni
„Do Chaltenu sme prileteli na Nový rok. V dedine sme si trochu pospali a hneď sme vyrazili do hôr. Prvý deň sa nám podarilo vyliezť cestu Rubio Y Azul na Medialunu. Na vrchole nás privítali dychberúce výhľady. Ďalší deň sme naliezli do cesty Frader Pisafe. Ako sme sa blížili k vrcholu, začínali sme tušiť zradu, posledná dĺžka sa na odpoludňajšom slniečku premenila na vodopád. Po chvíli špekulácii, kade sa vybrať, som zvolil ťažšiu, ale suchšiu variantu zľava, pričom spočiatku som si vôbec nebol istý, či to týmto smerom pôjde vôbec vyliezť. Ale všetko dobre dopadlo a prebojoval som sa, druhý vrchol v kapse!“
Mrazivé ráno a poobedná ´užívačka´
Po dlhšej odmlke kvôli škaredému počasiu sa naskytlo 1,5 dňové okno, kedy sa poveternostné podmienky javili ako vhodné, ale pomerne chladné na lezenie. Padlo rozhodnutie vydať sa na vežu na severnom okraji hrebeňa Fitz Roya, Aguja Guillaumet. „Liezť sme mohli našťastie súbežne a vďaka tomu sa v mrazivých teplotách trochu zohriať. Po cca hodine stena začala naberať sklon, a tak došlo na nevyhnutnú, nemilú činnosť- prezúvanie do lezečiek. Z biedy nás vykúpilo až slniečko, ktoré sa do severozápadnej steny otočilo približne na obed a zvyšné lezenie na vrchol bola už len čistá ´užívačka´,“ opísal Adam Kaniak.
Pravé špeciality patagónskeho lezenia
„Pre nepriaznivé podmienky sme náš zrak najnovšie obrátili k záložnému plánu, peknej vežičke Aguja de la Silla – krásny a málo navštevovaný vrchol. Nástup predstavoval 300 metrov dlhý traverz v snehu a ľade so sklonom do 75 stupňov a 1500 metrovým serakovým zrázom. Vzhľadom na to, že istenie v takomto teréne nemá význam, vydali sme sa v ústrety nášmu cieľu bez lana. Aguja de la Silla nás privítala skvelou skalou, ale taktiež zaľadnenými špárami. Užili sme si pravé špeciality patagónskeho lezenia ako napríklad lezenie s mačkou na jednej nohe a lezečkou na druhej a približne po štyroch hodinách sme stáli na vrchole.“
S minimom spánku na záverečný pochod
„Po upršanom návrate do dediny sme skontrolovali predpoveď a našli sme takmer celodňové okno počasia, v ktorom by sa mohlo dať niečo vyliezť. Na takéto krátke periódy počasia sú najvhodnejšie rýchle akcie. Preto sme sa rozhodli otočiť z dediny do dediny, bez bivaku vežičku Aguja de l’S, ktorá je na podniky tohoto typu vhodná. Nástup trvá iba skromných 6 hodín a stena je vysoká iba 450 metrov. S minimom spánku od zostupu z predchádzajúcej akcie sa o druhej ráno vydávame na pochod. Lezenie je vyrovnané a stále sa lezie bez ťažkostí, takže si môžeme naplno užívať radosť z vertikálneho pohybu krásnymi špárami. Vrchol sme z dediny do dediny otočili za 18 hodín.“
Prihláste sa do Fondu aj vy!
Adama Kaniaka podporil Fond pre budúcnosť športu a v spolupráci s ním aj Lenka Poláčková. Aj vďaka tomu ste si mohli prečítať o ďalšom splnenom cieli. Máte športový sen aj vy? Dajte nám o ňom vedieť na www.nikefondsportu.sk.
